Založ si blog

Taliansko na jazyku

Svet chutí

Prvé, čo mi povedal kamarát, keď som sa vrátila z Talianska, bolo: “Ty si len žrala. Ja som ti tak závidel.” Mohla som namietať, koľko som chcela, že nie, nie… ja som bola rada, že vôbec jem… Aj tam mi neveril, hoci som neklamala. Ale jedno je pravda, posledný rok som nikde inde nejedla s takou slobodou ako práve v Taliansku. Ako keby choroba, ktorá ma posledné mesiace trápila, ani neexistovala. Akoby som mohla jesť čokoľvek a nemohlo sa mi nič stať. Po dlhej dobe som jedla s potešením. A vlastne až vtedy som pochopila, prečo spisovateľka Elizabeth Gilbertová, autorka knihy Jedz, modli sa a miluj, spája Taliansko s jedlom. Nie je vôbec povrchné povedať, že Italy is Eataly, lebo jesť, čo ti chutí a nie to, čo musíš, je súčasťou talianskej myšlienky dolce vita.

“Ísť do Talianska a neochutnať jeho kuchyňu je hriech…”

Bolo by to neodpustiteľné. Drzé. A rovnaké, ako tam vôbec neprísť. Taliansko totiž treba vnímať všetkými zmyslami. I jazykom. Vychutnať si každé sústo a poznať rozdiel medzi slovenskou napodobneninou a tým skutočne talianskym. Iste, mala som v Taliansku aj zlú pizzu, ale tú zrejme nerobili ani Taliani. Aj potom som dlho rozprávala v reštauráciách: Tá vaša je lepšia než talianska… Až kým neprišla na Slovensku neviditeľná pizza, na ktorej som si dolámala zub (aj to sa dá, keď je čašníčka dokonale ľavá) a kým som v Neapole neochutnala tú pravú pizzu, ktorá sa mi rozplývala na jazyku, z ktorej bolo cítiť rajčiny, syr a bylinky a nie kečupovosť zmiešanú s niečím ďalším. Nečudo, že sa pizza zrodila práve v Neapole. A to isté platí aj o zmrzline čiže talianskom gelate. Zaplatíte si síce za ňu viac, ale máte z toho aj viac. A nejde len o počet kopčekov, ale tú chuť. V Perugii som mala pocit, akoby som jedla čerstvé ovocie a nie zmrzlinu. Skrátka v Taliansku cítite ten rozdiel.

V Taliansku sú trhy na každom kroku

Keď idem na Slovensku na trh, mám ho behom minúty celý za sebou a hneď aj vybraté, čo chcem. V Taliansku je to iné. Jedia už vaše oči a to, čo vidia, je skutočne čerstvé. Lebo Taliani si vo svojej kuchyni skrátka potrpia na čerstvosť. Pri slovenských trhoch vlastne niekedy ani neviete, či to predajcovia nekúpili niekde v supermarkete a teraz nepredávajú s určitou maržou. Nechcem Slovákom krivdiť, ale viem, že to, čo by si Talian nedovolil, nejeden Slovák už, bohužiaľ, urobil. Podviedol svojho zákazníka a ponúkol mu niečo, čo nebolo ani jeho a ešte si aj zarobil. V Taliansku sa to skrátka nenosí. Taliani ponúkajú svoje ovocie a zeleninu ako poklady, a tak sa k nim aj správajú. Kým ich zveria do vašich rúk a úst, ešte ich načačkajú na pult, aby ste ich mohli obdivovať ako nejaký obraz v galérii. Taliani majú skrátka umenie v krvi.

Ovocie a zelenina len čaká, kým ho poťažkáte, zbavíte šupky a necháte prejsť krkom, ako keby to bola určitá forma rozkoše. Talianske trhy čiže mercato nájdete pod holým nebom, ale aj pod strechou.  A niekedy ich ani nemusíte hľadať a narazíte na ne len tak, neplánovane. Pravda, napríklad v Bologni majú dlhočižné trhy zamerané len na odevy, v Bergame som našla na predaj dokonca sochy, ale stále je najčastejším artiklom na predaj práve jedlo. V Rimini som naň natrafila aj podvečer a o svoju veľkú porciu hrozna som sa podelila aj s miestnymi žobrákmi. Vlastne v krajine jedla je aj najviac ľudí, čo nemajú čo jesť. A či si chce človek zarobiť len na zábavu alebo je skutočne hladný, zistíte len vtedy, keď mu dáte jedlo. Od hladného dostanete vďačnosť, od herca presný opak. Pretože pre hladného má väčšiu cenu jedlo než peniaze.

Taliansko nie je len zmrzlina a pizza…

V Cinque Terre ma zastihol dážď, ale ihneď sa vyčasilo, ako som si dala čerstvé a s láskou urobené capuccino a focaccia s cibuľou. Niekto by povedal, že dať si kávičku na stojáka nie je to práve orechové, aj keď je to lacnejšie (za to, že v Taliansku sedíte, si platíte príplatok), ja si myslím presný opak. Je podľa vás väčší zážitok pozerať na maliara, ako maľuje alebo vidieť až výsledok jeho práce? Alebo pozorovať herca medzi prvými divákmi na verejnej generálke alebo po stej premiére, keď už sa z hrania stáva skôr zvyk? Čo tým chcem povedať? Nuž, že kávu som si už miliónkrát vychutnávala s niekým či sama, ale bolo pre mňa nové sledovať splynutie kávy a mlieka. Bol to zázračný okamih, ktorý zmyl aj to škaredé počasie, vďaka ktorému som na chvíľu oľutovala, že som sa vôbec vybrala do vysneného Cinque Terre. Bol to okamih zrodu. Už to nebola len káva, čo ma preberie k životu. Bol to umelecký zážitok.

Aj keď najtypickejšími talianskymi jedlami sú práve pizza, zmrzlina a cestoviny (po taliansky pasta) – a aj tých majú tisíce druhov, ktoré sa nemáte šancu všetky naučiť – talianska kuchyňa je oveľa bohatšia a mení sa podľa oblasti, v ktorej sa nachádzate. Ani ja som neokoštovala ani zďaleka všetko, hoci som bola v Taliansku už aj desiatykrát. Tentokrát som si kúpila v potravinách po prvý raz ricottu, ktorú môžete ochutnať aj vy, keď budú talianske týždne v Lídli. Ricotta je pre svoju mliečnu príchuť vhodná ako náplň do dezertov, ale pokojne si ju môžete namazať na toast a ozdobiť ovocím. Vďaka svojej hustetej konzistencii môže plniť úlohu sladkej nátierky, hoci oficiálne je to podobne ako známe mascarpone,ktoré sa dáva do tiramisu, syr. Rozdiel medzi nimi spočíva v tom, že mascarpone je zo smotany a ricotta zo syrovátky.

Kávu som mala vo Vernazze, ale focaccia už v ďalšej z dediniek (pre mňa najkrajšej zo všetkých piatich), v Manarole. Focaccia je niečo ako talianska chlebová placka až na to, že nepripomína ani placku, ani chleba. Vyzerá skôr ako pizza a chutí ako zeleninový koláč. Znie to hrozivo, ale je to skutočná delikatesa. Pre lepšiu predstavu, najbližšie to má k slovenskému posúchu, ale je to skrátka trošku iné.

Palacinky naslano

Taliani nie sú až tak na sladké, ako by sa dalo čakať, hoci uznávajú dolce vita (sladký život) čidolce far niente (sladké ničnerobenie). Aj v potravinách majú štvrtinu sladkostí oproti nám. Čiže keď som si pýtala v Prate piadinku na sladký spôsob, len na mňa čumeli či skutočne. Pravda je taká, že Taliani jedia palacinky radšej so zeleninou než nutellou. Urobili si z nich skrátka svojské sendviče. Zatiaľ čo focaccia, torta di verdure a iné jedlá sú typické pre Ligúriu, bruschetta pre stredné Taliansko, tak spomínaná piadine patrí k kuchyni regiónu Emilia-Romagna, ale nájdete ju aj v iných, ako ja napríklad v Toskánsku. Pri piadine si môžete nakombinovať oblohu podľa vlastných chutí. K zelenine môže byť pridaný aj syr či šunka.

Taliani, samozrejme letia aj na cestoviny. Tie som si odniesla ako suvenír, keďže tu sú na jednej strane semolínové (z tvrdej pšenice, majú veľa lepku) a na druhej strane aj často s nápisom senza glutine, čo znamená bezlepkové. No oveľa častejšie než my jedia aj strukoviny a ryby. Mäso skôr nájdete v McDonaldoch než v bežnej strave. Na druhej strane v spomínanom reťazci dostane k šalátu hneď aj malú fľaštičku olivového oleja a korenie, čo mňa osobne dosť prekvapilo pri eurovom šaláte.

Pár slov na záver

V Taliansku som nejedla veľa, ale jedla som s chuťou a práve preto je veľa fotografií s jedlom. Najviac ma zasýtili výdatné raňajky, ktoré som mala až na štyroch ubytovniach (doma nezvyknem raňajkovať). Ale som rada, že som si mohla cez deň vychutnať aj Taliansko storakých chutí. Taliansko mi chýba už teraz, nielen pre temperament Talianov, ktorý je blízky mojej manicko-depresívnej povahe, nielen pre magické výhľady a antické budovy, ktoré hovoria o bohatej histórií, ale aj pre pocit duševnej a telesnej slobody. Takže žiadne Arrivederci, ale Ciao, bella ciao, lebo kus zo mňa zostal tam a ja sa chcem vrátiť čo najskôr.

Viac inšpirácie na:

bez-nazvu

Cividale – tam, kde diabol postavil svoj most

22.03.2017

Veľa ľudí si myslí, že pochodiť Taliansko znamená navštíviť Rím, Benátky, Veronu a Florenciu. Ale omyl! Taliansko je aj o malých malebných mestečkách, o ktorých cestovní sprievodcovia viac »

Talianska Perugia čaká na vaše objavenie

08.01.2017

Perugia je mesto, ktoré je slovenskému turizmu takmer neobjavené. Občas je o ňom počuť v správach, že v jeho blízkosti sa triasla zem a budovy padali, ale inak sa o hlavnom meste talianskej viac »

Rimini je viac než len more

27.11.2016

Rimini - mesto prekvapení Moja púť pokračuje, teda aspoň v spomienkach. Niečo cez sto kilometrov od Bologne cítiť už morský vzduch, vlny sa kolíšu vo vetre a mnoho turistov tu trávi svoju viac »

Mexiko, zemetrasenie,

VIDEO: Zemetrasenie v Mexiku strhávalo domy. Vyžiadalo si najmenej 50 obetí

19.09.2017 22:38

Zemetrasenie udrelo presne v deň, keď si krajina pripomínala ničivé zemetrasenie s magnitúdou 8,1, ktoré v roku 1985 pripravilo o život minimálne päťtisíc ľudí.

Nemecko, diaľnica, mýto, auto, autá, diaľnice

Vo Frankfurte našli bombu z vojny, zatvoria letisko aj diaľnicu

19.09.2017 21:54

Nevybuchnutú bombu našli robotníci pri výkopových prácach spojených s výstavbou novej podzemnej dráhy vedúcej na letisko.

hrivna, Ukrajina, Kyjev

Ukrajina oznámila návrat na medzinárodné finančné trhy

19.09.2017 21:41

Ukrajina plánuje budúci pondelok vydať dlhopisy s 15-ročnou splatnosťou s ročným úrokom 7,375 percenta.

RYANAIR

Ryanair zrušil Bratislave 12 letov

19.09.2017 20:00

Státisíce pasažierov so zrušenými letmi, milióny v neistote.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 16
Celková čítanosť: 15254x
Priemerná čítanosť článkov: 953x

Autor blogu

Odkazy