Egypt je krajina zaliata slnkom, domov hieroglyfov a pyramíd, postavených na počesť faraónov. To vie každý. Ale vedeli ste, že meno krajine nedali Egypťania, ale Gréci? Tí, ktorí poznajú mýtus o Danaových dcérach, ktoré pozabíjali počas svadobnej noci svojich ženíchov, Aigyptových synov, to tušili. Veď ich trest za krvipreliatie – v podobe napĺňania vody do deravého suda – je notorický známy. Lenže prevažná časť toho, čo považujeme za egyptské, pochádza z gréckej terminológie. Egyptu hovorili jeho obyvatelia okrem iného aj „Ta-meri“ čiže obrodená (zem). Na čele ich štátu nebol faraón, ale skrátka panovník alebo poetickejšie zlatý sokol. Keby ste sa strojom času vrátili do minulosti, nepoznali by ani hieroglyfy, ale mdw-ntr, „božie slová“. Názov hieroglyfy pochádza od Klementa Alexandrijského z 3.storočia. Ako vidíte, o Egypte vieme menej, než sme si mysleli…
Herbie Brennan v knihe Tajné dejiny Egypta venuje priestor predovšetkým pyramídam. Áno, otrepaná téma. Lenže pozrime sa na problém z iného uhla. Prečo sa nimi vedci i amatéri ďalej zaoberajú? Lebo je to jediný zachovaný div sveta? Nie, pretože otázky okolo ich vzniku neboli stále zodpovedané. Je stále záhadou, ako preniesli a umiestnili niekoľkotonové kamene, potrebné na ich vznik. Či sú Brennanove špekulácie pravdivé, sa asi nikdy nedozvieme, ale stoja za zamyslenie, lebo nám ponúkajú spôsob ako zopakovať rovnaký zázrak.
Egyptológovia zastávajú konštantný názor, že stavba pyramíd prebehla tzv. rampovou teóriou a hocijakú inú pokladajú za blud. Lenže egyptológovia sú teoretici a nie praktici. Stavitelia, ktorí majú za sebou už nejaké skúsenosti, by ich „pravdu“ zmietli zo stola. Rampová teória spočíva v podkladaní iných materiálov pod kameň smerom do kopca. Prvé poschodia by sa týmto spôsobom dali realizovať, ale neskôr by bol sklon kopca pod nezvládnuteľným uhlom.
Navyše Veľkú pyramídu mali postaviť počas vlády Chufeva, ktorý sa dáva do rovnosti vďaka Herodotovi s Cheopsom. Brennan sa zapodieva aj otázkou, či môže ísť o toho istého človeka alebo nie, ale to je teraz nepodstatné. Nám stačí vedieť, že Chufev vládol 23 rokov a dnešní stavitelia by pyramídu s našimi strojmi stihli postaviť za 81 rokov. Inými slovami, ak Egypťania neklamali, museli vedieť viac než my dnes. Ako je možné, že sa ich tajomstvo nedochovalo? Jednoducho, všetky poznatky sa vkladali do Alexadrijskej knižnice, na ktorej urobili dielo skazy Rimania, Arabi a fanatici, ktorí patrili ku kresťanom, ale akosi zabudli, čo je podstata viery.
Brennan vychádza z faktov, ale ťažko povedať či aj prichádza k faktom. Pyramídy sa začali stavať len 9 generácií po objavení egyptskej civilizácie, čo sa zdá aj laikovi priskoro. Dejiny Egypta sa zrejme píšu od skoršej doby, než sa predpokladá. To znamená, že ich vedomosti dospeli vyššej úrovne, ale ešte nám to nedokazuje, že pri stavbe pyramíd mohli využívať magnetizmus, akustiku či elektrinu, ktoré Brennan predkladá ako možné riešenie.
Samozrejme, ide o prebraté nápady. Magnetickú teóriu vymyslel Edward Leedskalkin a demonštroval ju na svojom 20-tonovom obelisku, ktorý sám preniesol za jednu noc z miesta A na miesto B. Svoje tajomstvo si nanešťastie zobral do hrobu. Nejde vôbec o ojedinelý prípad. Podobnú udalosť zaznamenal aj rímsky spisovateľ Claudian. Bol svedkom, ako sa ťažké sochy Marsa a Venuše napokon „objali“. Staroveké štáty nepochybne poznali vlastnosti magnetu a vedeli ich využiť vo svoj prospech. Čchin Š-chuang-ti nechránila len terakotova armáda, ale aj jeho vlastný palác z magnetitu, ktorý nedovoľoval prechod bojovníkov s kovovými zbraňami alebo brnením cez bránu. Ale nedá sa dokázať, že Egypťania mali rovnaké poznatky a či ich aj využívali. No určite by im to uľahčilo prácu v komorách panovníkov, pretože boli z magnetického materiálu.
Elektrinu a jej možnosti skúmame až od 16.storočia, takže sa zdá málo pravdepodobné, že Egypťania nás predbehli. Každopádne je zakázané vyšplhať sa na vrchol pyramídy, lebo by nás tam mohol – ale aj nemusel – skopať prúd. Ale tá možnosť tam každopádne je. Načo by starým Egypťanom bola elektrina? A načo je nám dnes? Poháňa stroje a tie nám uľahčujú prácu. Klasickou pílou by len horko-ťažko vytvarovali kameň do požadovanej veľkosti a tvaru. Museli ho niečím opracovať. Aspoň Brennan ide touto logikou, aby si zdôvodnil dokonalé rysy kameňa. Elektrinu mohli využiť aj na osvetlenie chodieb v pyramíde. Egyptológovia nesúhlasia. Fakľa by im stačila, no zanechala by po sebe dymové stopy, ktoré chýbajú a ich teória je tým naštrbená, ale držia sa jej stále. Zrejme nemá pravdu nikto z nich, ale Brennanovi hrá do kariet, že v Bagdade našli tisícky rokov starú batériu, lepšie povedané hlinenú nádobu s medenými rúrkami a asfaltovou zátkou, ktorá vyprodukuje elektrický prúd s napätím po pridaní alkalickej alebo kyslej tekutiny, napríklad vínneho octu či citrónovej šťavy. Irak nie je samozrejme Egypt, ale nie sú od seba ďaleko vzdialené, čo nič nedokazuje, ale ani nevyvracia. Navyše podobným objavom človek uverí, až keď ich uvidí.
Väčšina pyramíd sa nepochybne stala hrobkou egyptských panovníkov, či ňou odjakživa mala byť, sa nikdy nedozvieme. Brennan nám ponúka pohľad, čím mohla byť ešte okrem toho. A trebárs aj bola. Jeho tvrdenia sa nedajú verifikovať so všeobecnou platnosťou, ale kým ich nevyvrátime, budú stále visieť vo vzduchu. Povieme si, je to šialené, nemohlo to tak byť, ale náš skepticizmus nič nedokazuje. Nezabúdajme, že aj Schliemann bol v očiach svojich súčasníkov blázon, ktorý verí na Homérovu rozprávku o Tróji. Až kým ju neobjavil…
Celá debata | RSS tejto debaty