Niekto to berie ako divný módny výstrelok, niekto možno ako obnažovanie duše, iný si to ani nevšimne. Odjakživa sa hovorí, že šaty robia človeka, ale keď je to ešte potrhnuté v nápise, nie je o čom pochybovať. Niekto sa tak identifikuje s obľúbeným tímom, ďalší so zbožňovaným youtuberom či hiphoperom. Ale teraz nechcem písať o merchi, kde si to niekto vyslúžil svojou popularitou, šialenými nápadmi, trefnými textami či úspechmi v brandži svoje povedomie medzi mladými.
Mám na mysli texty na mikinách, tričkách, tielkach, legínach… A nie je to vôbec len trend tínedžerov zbláznených do tohto imidžu, i keď už obdobie najväčšieho boomu je dávno preč. Aj ja mám vo svojom šatníku zbierku oblečenia s nápisom. Dnes som mala napríklad na sebe mikinu „Good day to be happy“ a viete čo, darilo sa mi to. Užila som si slniečko, jógu, výhru Realu Madrid, navštívila svoj obľúbený bar, nič mi neprihorelo v kuchyni… Mala som skutočne dobrý deň. Čo tým chcem povedať? Aj nápis na oblečení dokáže privolať určité vibrácie. Keby som si dala tričko „Today has been cancelled“, asi by som vysielala do sveta to, aby som mala celkom zbytočný deň, taký ten zabitý deň.
Netvrdím, že nejaký nápis je zárukou zlého či dobrého dňa, ale že aj nápisy dokážu pôsobiť na nás podprahovo. Rovnako je to aj s emóciami, ak sa namotáme na depresiu, tak sa môže stupňovať až do stavov, že máme chuť zomrieť. Iste, niekedy isté veci nedokážeme mať pod kontrolou a ako sa snažíme spríjemniť si deň, tak stále nám víria v hlave hotové tajfúny a nám už to lezie na nervy. Ale to je tým, že niekedy nejde úplne o psychický stav, ale telesný symptóm. Naša psychika je dosť prepojená aj s pečeňou a slezinou a ich stavom, čiže vtedy pomôže skôr telesná očista, lebo do seba neraz ládujeme sajrajt, ktorý keď sa premnoží, ovplyvní aj psychiku. A bude na tom niečo pravdy, lebo mne na zlé myšlienky niekedy vážne zabral len čaj na pečeň.
Ale späť k veci, keď náš psychický stav je záležitosťou našich myšlienok a nie toho, čo jeme. To, čo si o sebe myslíme, čo si myslíme o druhých, čo vnímame v médiách, čo vidíme na rôznych nápisoch, to všetko je impulzom k tomu, aký je náš život. Vždy sa dá vyladiť na „lepšiu stanicu“ a preto by sme mali skúšať sa s našom mysľou pohrať. Dať jej na striebornom podnose vnemy podľa toho, aké chceme mať svoje dni. Dám príklad, niekto na jeseni vníma to, že je chlad, prší, fučí, je skoro tma a potom je tu niekto, kto si tancuje medzi kvapkami dažďa a je nabitý energiou vody, kto sa teší z jej farebnosti, kto sa radšej teplejšie oblečie a teší sa, že si dá teplý čaj a z nevýhod si urobil výhody, kto sa má z tých dvoch lepšie, no ten druhý a pritom obaja majú tú istú jeseň.
A presne taký je rozdiel je aj medzi ľuďmi, čo si dajú tričko s pozitívnym a negatívnym nápisom, lebo aj očakávania dokážu meniť svet, len im treba veriť. Nie vždy to vyjde, ale je to istá vibrácia. Na tomto blogu som chcela skôr zviditeľniť svoj blog, ale keď so videla, že ľudí skôr lákajú všelijaké kauzy a „prúsery“, tak som to odložila na inokedy, lebo som uverila, že tento svet nie je taký zlý, o akom čítam, o akom počujem… Ak je aj zlý, je to preto, že si ho robíme zlým a lebo sme jeden k druhému zlí.. Vyfarbime si realitu v trošku svetlejších farbách. Dajme jej pozitívnejší nápis. Skúsme vnímať nielen jeho ošklivosť, ale aj krásu. Sama sa učím tejto pravde… Nie som expert na ignoráciu negatívneho, ale mám snahu, aby bol môj život hodný toho, aby som ho milovala.
Možno som sa len pred rokom namotala na pesničku Primetime, tej čo mnohým liezla až na nervy, ale ten text sa mi vryl do duše. Nech už je afirmácia na poduške, v texte piesne, na pozadí vašej obrazovky, čím viac ju vnímate, tým sa stáva vami. Ide o to, aký nápis si tam vryjete, lebo ten budete aj vyžarovať. Ak sa pomenujete, že ste večný smoliar, šťastie vás bude obchádzať. Nedovoľme situáciám, politikom, svojim haterom či tým, čo nás nechápu či nepoznajú, aby ovládli to, čo má byť v našich rukách. Možno nie je naša krajina finančne najbohatšia , ale nemusíme z nej utekať kvôli vojne, ale môžeme utiecť do jej útrob, do prírody a naštartovať sa na novú energiu. To, o čo sa tu pokúšam, je vrátiť vám chuť do života, aby ste neboli z neho znechutení, ale hľadali cestu von z labyrintov, ktoré ho sťažujú. Ale je na vás, čo urobíte, či prijmete svoj život ako výzvu alebo ako trest. Riešenie problémov je niekedy práve v tom, že ich netreba neriešiť a radšej veriť v lepší koniec. Konať a žiť naplno!
Celá debata | RSS tejto debaty