Hneď potom, ako som sa osviežila v morských vlnách, som sa pustila do bádania mesta. Nemala som veľké očakávania a po pravde som bola dosť rozladená z toho, že sa mi do tlačidiel fotoaparátu dostal piesok a niektoré funkcie sa nedali používať. Lenže ako to už býva, samotné poznávanie človeka odreaguje od problémov. Stačilo zle odbočiť a už som bola v inom svete plnom bielych lodí. Pohľad pre bohov, najmä keď na nebe je ešte blankyt. Už len nastúpiť a plaviť sa niekde do neznáma, to by bolo dokonalé, ale ja som mala iný plán.

L‘Arco di Augusto

Podozrivé to začalo byť už, keď cestu vystriedala kamenná dlažba.  Ale stále som si Rimini nespájala s ničím rímskym, teda antickým. Lenže potom som objavila mapu, ako to vyzeralo predtým a zrazu mi docvaklo. Ten názov nie je veru náhodou. Rimini je niečo ako malý Rím. Augustov oblúk je zachovalá brána a vraj aj najstarší oblúk z tejto doby v strednom Taliansku. Pochádza z roku 27 p.n.l. Pekne stará stavba, ale zub času ju nijak nepoznačil. Nuž keď prvému cisárovi stavali hradby len tak, asi musel za to stáť, no Cézara aj tak škoda…

Piazza Cavour

Keď sa vyberiete rovno za nosom od Augustovho oblúku až k Tiberiovmu mostu, natrafíte predtým na Piazzu Cavour, čo je niečo ako srdce pôvodného mesta. Tentoraz toho zo stredoveku. Tu sídlil obchod i spoločenský život. Nuž hlučno je tu večer dodnes. Len namiesto talianskej hudby znie nemecká, aspoň počas mojej návštevy. Konkrétne z pôvodného rybieho trhu. Okrem monumentálnych hradieb sa nedá prehliadnuť socha Pavla V., ale aj fontána Pigna, ktorá stojí uprostred námestia.

Anfiteatro 

Napravo od Augustovho oblúku vedie cesta k rímskemu amfiteátru. Netreba čakať zázraky, ale určite stojí za vzhliadnutie, len to nie je zas nič veľkolepé ako Aréna vo Verone či Koloseum v Ríme. Obyčajné zrúcaniny, ktoré poznačil zub času, ale ešte stále sú na svete a to sa cení. To, že sa nezachoval amfiteáter, neznamená, že sa nič nedialo. Napokon aj tu boli kedysi diváci sledujúci gladiátorské boje, dychtiaci po krvi a adrenalíne… Rimini skrátka nezabudlo na svoju pestrú históriu, len žije aj prítomnosťou.

Ponte di Tiberio

Neďaleko od rušného centra je ďalšia pamiatka, ktorá tentoraz spomína na cisára Tibéria. No dobre, stavba sa začala už za Augusta, ale meno dostala až po dostavaní. Toľká nespravodlivosť, ale aspoň názvy sa líšia. Most spája oba brehy rieky a práve cez tento most sa ide smerom k parku miniatúr. V letných mesiacoch tu bývajú koncerty. Ja som ich nezažila, ale čo môžem povedať večer je krásne vysvietený, Taliani si skrátka dajú záležať na pamiatkach.