Nie všetko je také ružové, ako sa môže zdať. Počas cestovania zažíva človek aj faily. Preto som najskôr skončila pri nemocnici (hlavne, že nie v nej) a až potom na plánovanom meste. Nuž stáva sa, keď si domyslíte v slove Civile aj zvyšné písmená. Najmä skoro ráno, keď ste ledva rozlepili oči. Pokus – omyl aj o tom je cestovateľská horúčka.Ako sa teda správne dostať z Udine do Cividale? Na internete lístok nezoženiete, ale dokonca ani na vlakovej stanici. To vás páni za prepáškami pošlú rovno do vlaku. Lenže aj to má háčik, vo vlaku je lístok o dve eurá drahší, t.j. zdvojnásobne drahší. Lístok na vlak sa dá kúpiť v novinovom stánku, lenže ten bol zavretý, preto som nastúpila na spomínaný autobusový spoj, čo sa ukázalo ako nie veľmi dobrý nápad. Ale na niečo to bolo dobré, kým som pešky vrátila z nemocnice, čiernu oblohu vystriedala modrá a gazzettoriu otvorili. Sláva! Treba si vypýtať – „Biglietto per Cividale, per favore“, potom sa postaviť na správne binario (nástupište) a kúpený lístok si pred nástupom do vlaku cvaknúť v zelenom automate, lebo inak si zacvakáte trošku ináč. Takže kým sa človek niekam dostane, dosť sa nabehá. Ale v konečnom dôsledku to stojí za to!
Keď už ste konečne na mieste, je to len 15 kilákov, čiže cesta nie je dlhá, určite si všimnete čudné nápisy. To bude tým, že v Cividale používajú aj svoj samostatný jazyk, teda skôr dialekt, friulčinu. Ale sú to stále Taliani, čiže navigačné slovíčka sinistra (vľavo), destra (vpravo) a dritto (rovno) vám budú bohate stačiť.
Iste, mnohých priláka do mesta Diablov most, ale keďže bola nedeľa najviac ľudí bolo aj tak na trhu, ktorý sa rozkladal pri všetkých pamiatkach mesta a vlastne ich aj zatienil. Pod slovom trh si ale predstavte skôr blší trh než bežné mercato s ovocím, zeleninou a jedlom. Obyvatelia Cividale svoje staré veci nevyhadzujú, ale predávajú. Na takomto trhu nájdete všetko od používaného oblečenia cez keramiku a knihy po zberateľské mince či sochy. Ja osobne som si kúpila rozprávky od Andersena v taliančine. Za euro to inde nekúpiš. Praktický a zároveň originálny suvenír.
Aby ste si nelámali hlavičky, prečo Diablov most, t. j. Ponte del Diaviolo, prezradím vám legendu, ktorá sa viaže k jeho vzniku. Rieka bola divoká, zdá sa, že časy sa menia, a ľudia boli zúfalí. O jeden most už prišli. A tak požiadali o pomoc samotného diabla. Kde ho našli, sa ma nepýtajte, legendy sú aj tak také rozprávky… Diabol im podľa všetkého pomohol, lebo most stojí dodnes so svojími veľkými oblúkmi, ale, samozrejme, nechcel to urobiť grátis, veď by si tým pokazil povesť. A tak žiadal ako protislužbu dušu prvého, ktorý cez most prejde. Obyvatelia sa tejto bojovej úlohy nezľakli a prekabátili samotného diabla vlastnou ľsťou. Poslali cez most psa. A ktovie, možno je to Kerberos.
Pokiaľ však chceme vedieť viac o vzniku mesta, musíme zaloviť viac v histórii. Cividale založil Cézar, ktorý tu má aj svoju sochu, v roku 50 p.n.l. V tom čase to bolo Civitate Forum Iulii. Keď mestá ako Aquileia či Iulium Carnicum stihla skaza, Cividale rozkvitalo, rástlo a prijímalo obyvateľov týchto miest. Aj keď Rimanov vystriedali Longobardi, kultúrny rozmach pokračoval. Až kým neprišlo 13. storočie, ktoré ho odsunulo na druhú koľaj za Udine. Pozostatkom z dôb najväčšej slávy sú aj mocné hradby.
Na území dnešného Cividale žili ľudia aj pred príchodom Rimanov, čiže aj keď mesto ešte nemalo žiaden názov. Svedčí o tom aj keltská jaskyňa Ipogeo Celtico, ktorá sa nachádza v blízkosti Diablovho mosta. Rada by som vám ukázala fotky z nej, ale v čase mojej návštevy bola zavretá. Nevýhoda nedele, preto používam google fotku spojenú s mojou, kde je vstupná brána.
Na to, aké je Cividale mrňavé, má čo ponúknuť a rozhodne je ako stvorené na výlet z Udine. Má svoju atmosféru, romantiku, históriu, pamiatky… Ja som si navyše pozrela výstavu maliarky Germany Snadeiro, samozrejme, zadarmo. Za päť eur cestovného tam aj späť sa výlet jednoducho oplatí!
Celá debata | RSS tejto debaty